Nasratý post

Som nasratý. Áno, úprimne som nasratý. Budem hrešiť ako pohan. Som nasratý, lebo neviem. Neviem prečo som ani nasratý, ale som. Možno ani nie. Som vlastne nasratý?

Možno som nasratý. Prečo som ale nasratý? Som nasratý na svoju neschopnosť? Som. Som nasratý na to, že keď sa snažím byť schopný, nevychádza to? Aj na to som nasratý. Snažím sa, pomerne často. Aj tuto s týmto blogom. Len sa pekne pozrite – ja sa snažím. Samozrejme mohol by som sa snažiť viac. Mohol by tu každý jeden vyjebaný deň byť jeden post. Ale nie je tu, ale aj tak sa snažím. Občas sa tu snažím niečo napísať a snažím sa aby to bolo aj dostatočne obohacujúce a trápne – tak aby to vlastne možno bolo vtipné. Ale ktovie, možno je to skutočne len žumpa. Človek nikdy nevie, teda aspoň pokiaľ nedostane Nobelovu cenu za literatúru. Podstatou je, že sa snažím. Venujem tomuto blogu nejaký čas, každý deň si naň spomeniem aspoň na minútu, a strávim desať minút tým, že dám na ten vyjebaný facebook nejakú pesničku. A niekedy napíšem článok. A to nie je minúta – aj malý pojebaný pidi článok ako tento my často zaberie pol hodinu až neviemkoľko. Hodinu, možno dve. Určite tu v útrobách tohto blogu leží nedopísaný článok o hiphope v ktorom som utopil 10-20 hodín (a takých nepublikovaných článkov tu nájdem – aspoň dva 🙂 ). No ale čo, nebudem sa sťažovať. Robím to predsa len aj z lásky, a povedal som si, že neprestanem a  nenechám tento blog zahynúť v útrobách internetu. A plánujem sa toho držať. Čo som chcel ovšem povedať, že hoci tomuto blogu nevenujem toľko času koľko by som mohol, stále mu venujem absolútne neprimerané množstvo času v porovnaní s tým aká je jeho návštevnosť. Poviem vám to takto – nikto, absolútne nikto na tento blog nechodí. Nie, neplačem nebojte sa. Ako hovorím, keby to robím pre návštevnosť, už by som prestal. Celkom som teraz odbočil od témy nasratia, ale píšem plynulý text, prúd vedomia pomocou ktorého sa šplhám hore z jamy nazvanej nasratie. No a tak píšem. A nikto to nečíta. Blog bude mať pomaly rok, mám tu okolo 1300-1500 videní, no tak povedzme max 5 za deň, ale to asi dosť preháňam. Samozrejme v momente keď napíšem niečo dlhšie, nikto to nečíta a každý si pustí len pesničky. Preto si kľudne tuto doprostred textu môžem dovoliť napísať, že kurva piča u holiča, a nikto nebude protestovať, lebo nikto sa nedočíta až sem. Aj keď sa dočíta, prečo by protestoval, nič na tom nevidím, je to vlastne úplne normálne slovné vyjadrenie. No ale dosť o tomto. Nikto to nečíta, no tak sa pojebem. Neni som nejaká pripečená (všimnite si krásne vymenenie slova prijebaná za menej konfliktné pripečená) superstar aby som očakával, že my ľudia budú fajčiť vtáka a hovoriť my, že som super úžasný, lebo počúvam hudbu, ktorá je neokukaná a fresh. Pritom možno vôbec nie je. No hmm, asi nie. Možno aj v tom je problém. Zapletám sa. Dosť som sa zaplietol, a neviem ako teraz vycúvať. Skúsim nový odstavec.

Pozor, teraz netreba písať pičoviny. Začiatok nového odstavca si možno niekto prečíta (Ach, ja naivka 🙂 ). No a vlastne späť k nasratiu. Neviem prečo som sa nasral. Ale nemám rád ľudí. Nemám rád ľudí s pripečeným hudobným vkusom. Odhadzujem teraz moje hippies dobronáladové reči o tom, že všetka hudba je rovnaká. Desmod je rovnako dobrý ako Animal Collective. Áno, objektívne, pre rôzne druhy ľudí môže mať rozdielna hudba rovnakú dôležitosť. Preto si myslím, že všetka hudba je si rovná. Ale dopiče s objektivitou. Ja budem subjektívny. A nasraný. A napíšem škaredé veci. Veci ktoré urazia 0 ľudí, lebo si ich nikto neprečíta. Ale vyšplhám sa o kúsok vyššie z jamy zvanej nasratosť a možno sa budem cítiť lepšie. Asi nie, ale risknem to.

VY ŽUMPY 🙂

Tí vyjebaní ľudia čo si púšťajú Daft Punk a myslia si, že objavili svet. Vy špiny. Každý jeden mamrd, ktorí sa kedy označil za milovníka hudby, a pritom každý týždeň na akcii vyjebe chlast za 10-20 eur, a chodí po mestskej doprave s VYJEBANÝMI IPOD SLUCHÁTKAMI čo stoja za kokot. Čo to prosím pekne je? Čo to je, že ľudia tláchajú ako pripečený o tom čo pre nich znamená hudba, keď nie sú na úkor zábavy/drog/chlastu ochotný vložiť pár korún do toho aby si tú hudbu skutočne mohli aj užiť. Vy lúza, nemáte ani šajnu čo je hudba. Obzvlášť ak to čo počúvate, čo i len zdiaľky ide okolo pojmu elektronická hudba. Nežijeme v 20. rokoch 20. storočia, aby ste chodili ako pripečený kreténi so sluchátkami ktoré od pojmu hovno odďeluje iba rozdielne hláskovanie. Nehovorím o niekom. kto sa nechvastá tým, že hudba je jeho život. Ak niekto hudbu neberie vážne, a nerozpráva básne o tom čo preňho hudba znamená, nech si kľudne chodí so sluchátkami akými chce. Takisto ak na tie sluchátka nemá peniaze. Ale ak v krčme každý víkend rozjebe čo i len 10 euro, a hovorí o tom ako je preňho hudba dôležitá, čo preňho znamená a neviem čo – choď do pičéééééééééééééé. Zamysli sa chlapče/dievčina čo hovoríš, a nesnaž sa teraz obhájiť a nepýriť. Všetci vieme, že hudba pre teba nič neznamená. Určite nie viac ako vyjebaná plytká zábava s tvojimi kamarátmi ktorí majú rovnako nasraté v hlavách, ako ty. Každý si volí svoju životnú cestu, a nehovorím, že hudba v živote človeka musí zohrávať veľkú rolu. Ale keď to hovorí, mal by sa tak aj správať. To platí aj pre všetky tie žumpy, ktoré z neznámeho dôvodu nadobudli dojem, že koncert je skurvený debatný krúžok, alebo že koncert nie je v prvom rade o hudbe, a preto by sa mali snažiť ju počúvať a nie robiť sto iných blbostí. Párty je iná vec, takže ma neobviňujte. Na koncerte ovšem doporučím, aby ste väčšinu času držali piču. Ak máte s tým problém, neváhajte si pred koncertom dať patričné množstvo marihuany, ktorá by zážitok mala pre všetkých umocniť. Rovnako ako umocní aj vašu zavretú hubu. Minimálne na druhú.

Koho tu máme ďalej, šubidipap. Komu ešte vynadám. Ostaňme pri hudbe. Nepíšem to už ako prúd vedomia, mal som polhodinovú pauzu a už nie som taký nasratý. Zabudol som aj kde chcem smerovať. Možno budem menej uštipačný, ale čo už. Budete musieť s tým žiť.

Dobrý večer ty frajer v kožennej bunde. Áno ty. Ty čo si tam aj s tými vyjebanými smažkami a ľudmi plytkejšími ako kaluž po 5 minútovom daždi. Skrátka typ ľudí, ktorý počúva úzke spektrum žánrov. Poviem vám jednu vec – bozajte ma v riiiiiiiť. Pravdepodobne ste sa príliš nezamýšľali nad tým, čo to hudba je a čo to pre vás znamená. Nemám proti vám nič, aspoň tancujete a hudbu si ako tak užívate. Chcem vám však povedať jednu vec – keď ste konfrontovaný s hudbou ktorá sa nachádza mimo vašej komfortnej hranice, najlepší spôsob ako sa zachovať, je…… držať piču. Prekvapujúco platné pravidlo. Držaním huby si ušetríte to strápnenie, keď sa raz vyjadríte napríklad na Cageove 4:33 alebo na chlapíka čo ští do skúmavky, loopuje to a vydáva za hudbu. Názor si samozrejme utvoriť môžete. Je to aj žiadané. Sme predsa len ľudia. Ale pozor – stráňte sa ho vysloviť na verejnosti, pretože vy ste nad hudbou nerozmýšlali dostatočne. A raz sa nájde nejaký človek, ktorý vám pri vyslovení vašeho obmedzeného názoru na tú kolekciu ambientných loopov rozjebe vaše vnímanie a budete sa hanbiť. Skutočne. Sú tu ľudia, ktorí sa hudbe venovali viac než vy, a títo ľudia prekvapivo o hudbe aj veľa vedia. A preto dámy a páni, je validita ich názoru oveľa väčšia ako validita kohokoľvek kto počúva iba špecifický typ hudby. A viete čo? Ja keď počujem metalovú pesničku a niekto sa ma opýta na názor, odpoviem jednoducho. Ja sa v tom nevyznám, nepočúvam metal. Viete prečo? Lebo nie som kokot ktorý sa tvári ako keby zjedol múdrosť sveta. Haha ha ha. Rešpektujte všetku hudbu, a keď ju nerešpektujete, tak držte ústa. A snažte sa ju počúvať. Miesto toho aby ste vyvádzali kokotiny, skúste hudbe ktorej nerozumiete venovať viac času a možno jej raz pochopíte. A možno nie.

Viete, toto je všeobecný problém. Ja už som chorí z toho akí spiatočnícky ba až prijebaný ľudia sú čo do hudobného vkusu, minimálne na slovensku. Nechcem urážať, ale práve to robím. Zobuďte sa ľudia, a to zďaleka nemyslím len tých čo počúvajú Desmod. Zobuďte sa prosím, a začnite hudbu vnímať v celej svojej hĺbke, tak ako je. Alebo…. držte piču?

Film to isté. Pravidlo zmýšlania kokota – nerozumiem tomu = je to pičovina. Jasná známka kokota. Kľudne si na to vsaďte.

Oceňte prácu druhých. Keď sa vám niečo páči, podporte to, inak tu navždy budeme ako krajinka obmedzených koktov. A nielen tu. Je tak ťažké niečo podporiť vyjebaným klikom keď na facebooku strávite polku dňa? Je to jeden drbnutý klik, ktorý človeka motivoval v tom čo robí ďalej. A verte tomu, že to čo on robí, robí hlavne pre vás. Tak buďte vďačný. Nikto vám nehovorí aby ste posielali na niečo polovicu výplaty, stačí dať niečo zdielať, povedať o tom druhému. Rozumieme si? Vážte si to čo pre vás niektorí ľudia robia, dávajú do toho svoju dušu a život. A prestaňte s tými termíny ako pseudoumenie, hipsteri a neviem čo. Minimálne v negatívnych konotáciach. To, že niečomu  nerozumiete, alebo vám to nepríde sympatické, neznamená, že na to musíte pičovať. Kapišto? Tolerancia, to je to slovo ktoré mnohým z vás chýba. Pokora tiež. Aj mne. Občas. Som vinný a viem to. Stále však lepšie ako väčšina.

Na záver, potom ako som si s chuťou zanadával, by som rád poďakoval všetkým ktorí tento blog navštevujú. Aj keď to nečítajú. Lepšie ako nič. Prvé výročie sa blíži, a nazbierali sme krásnych 29 likeov. Z toho sem zavíta občas tak 10% ľudí. Pekné číslo. Určite do budúcnosti motivujúce. Budem sa snažiť. Ďakujem aj za tú žalostne malú podporu ktorú mi dávate. A nezabúdajte – vyjdite z tej prijebanej hudobnej škatulky ktorú ste si okolo seba vytvorili, a začnite počúvať. A nenasierajte sa. Mám vás väčšinou rád.

PS: Viete o tom, že si po sebe články aj čítam a snažím sa opravovať si chyby? Dnes som to ale neurobil, vy nevďační bastardi. 🙂 A viem, že si vyššie asi protirečím. No a? 🙂